kapitola 11
27. 4. 2014
"Mnohé z vás sú pravdepodobne presvedčené, že bez zbrane, nemáte ani šancu proti agresívnym mužom."
Ralph prehovoril z opačnej strany súboru rohoží, na ktorom Don a Lucas stáli tvárou proti sebe.
Zvyšok z nás sa šírilo pozdĺž vonkajšieho okraja rohože, pripravení sa pozerať na všetko, čo sa chystali urobiť. Lucas stále nepotvrdil moju prítomnosť.
"Pravdou je, že budete mať niekoľko zbraní k dispozícii, a my vám ukážeme, ako ich využiť čo najlepšie ako svoju výhodu. Znamená to že Don tu bude útočník, a Lucas, so všetkými tými peknými vlasmi, bude zamýšľaná obeť."
Smiech vybuchol z niekoľkých dievčat stojacich blízko pri Lucasovi, ako on priklincoval pery spolu, v dobráckom podráždení a prehrabol si jeho tmavé vlasy z jeho tváre.
"Vaše zbrane sú vaše ruky, nohy, kolená a lakte a vaša hlava-a tým nemyslím len to čo je vo vnútri nej, aj keď aj to prichádza do hry.
Vaše čelo a zadnú časť hlavy, keď oni sa dostanú do kontaktu s vnímavýmičasťami na vašom útočníkovi, môžete ho nechať vidieť hviezdičky."
Použil Dona ako príklad, poukázal na zjavné zraniteľné miesta ("Áno" zasyčala Erin, keď on ukázal na slabiny.), a potom menej zjavné miesta ako je hornáčasť nohy a predlaktia.
Ralph vyzval Lucasa pohybom a zamestnal ho aby sa bránil ako on a Don vykonávali pol tucta choreografických útokov, čas sa nebral do úvahy, jasne vysvetľoval čo oni robili.
Cítila som sa ešte viac beznádejne, nie menej, ako som ich sledovala.
Lucasovo svalnaté telo bolo vycvičené na vykonanie týchto blokov a úderov, a absorbovanie úderov od útočníka.
Sledovala som ho ako porazil tú sviňu Bucka-keď som ho sotva vytlačila dosť ďaleko na to aby som mohla kričať, nie to mu spôsobiť nejakú škodu.
"Cieľom tu nie je poraziť chlapa." Ralph sa zasmial nad sklamaným nadávaním Erin.
"Naším cieľom je poskytnúť vám dostatok času na útek. Dostať sa prečz toho pekla je vašim cieľom."
Sme rozdelení do dvojíc cvičiť si bloky zápästia a údery.
Traja inštruktori obchádzali miestnosť, pomáhali a polohovali.
Uľavilo sa mi keď Don sa prišiel pozrieť na Erin a mňa, ako sme sa obrátením snažili si dať facku navzájom.
"Udržuj svoje oči na útočníkovi."
Pripomenul mi. Obrátil sa k Erin.
"Dajte trochu viac šmrncu do toho útoku. Ona vás môže zablokovať."
Bola som šokovaná zistiť, že má pravdu. Erin ma takmer udrela druhýkrát pretože ja som bola tak prekvapená, že som zablokovala jej prvý pokus.
Don prikývol. "Dobrá práca."
Hlúpo sme sa na seba usmiali a vymenili sme si úlohy útočníka a obete.
"Tak, kedy sa my dostaneme k nejakým kopom?" Spýtala sa Erin.
Don zavrtel hlavou a vzdychol si. "Sľubujem, že tam je jeden každý týždeň.Kopy budú nabudúce."
Ukázal na ňu. "A som si istý, že to budeš vykonávať s Lucasom."
Použila nevinný výraz tváre.
"Nenosíte vy všetci tie nafúknuté obleky?"
"Áno...ale tie podložky neblokujú všetky pocity."
"Heh-heh," povedala Erin, a Don na ňu vytiahol jedno obočie.
Rozhliadla som sa po miestnosti počas tejto výmeny, sledovala som Lucasa s niekoľkými smejúcimi sa dievčatami.
"Takto?" Spýtala sa jedna z nich, zažmurkala na neho akoby nevedela že drží ruku nesprávne.
"Nie..." Obrátil jej dlaň okolo a opravil jej lakeť.
"Takto." Jeho hlas bol takmer nepočuteľný so všetkým búchaním, blokovaním a smiechom ktorý sa rozletel prostredníctvom širokej otvorenej miestnosti.
Aj napriek tomu som cítila jeho slová ako mäkkú ranu dole na chrbte.
Mohla som len ťažko spojiť tohto chlapa-jeho strapaté vlasy, jeho tetovania,čistý sexuálny spôsob akým chodil a nízke bubnovanie jeho hlasu-s Landonom, s inžinierom-ktorý povedal alebo skôr napísal-že môj bývalý je blbec a doberal si ma ohľadom mojich 14 ročných študentov z orchestra ktorý sa kvôli mne rozdrvia.
Všetko s čím mi pomohol dobehnúť vyučovanie, by som bez neho nezvládla.
Priťahoval ma úplne celý-každá jeho strana nezlučiteľná s ostatnými.
Ale časť z neho bol tiež klamár. Skutočnosť že náš profesor ho volal iným menom ako ho nazval zástupca šéfa polície bola mätúca, tiež.
Predslov jeho oficiálnej e-mailovej adresy bol LMaxfield. Nepomohlo to.
Vzhliadol a zachytil môj pohľad, a to po prvý krát toto ráno, ani jeden z nás sa nepozrel preč kým Erin povedala.
"J, dávaj pozor. Iba sa snaž dať mi facku."
Prerušila som pohľad a otočila som sa k nej. Presťahovala sa čelom ku mne, chrbtom k Lucasovi, a obrátila oči v stĺp.
"Predstava hrajúcej hry tvrdo ho dostať ti úplne unikla?" Zašepkala. "Nechaj. Ho. Naháňať."
"Už dlhšie nehrám túto hru."
Obzrela sa cez rameno a späť. "Priateľka, nemyslím si že to vie."
Pokrčila som plecami.
Cvičili sme obranné postoje a jednoduché údery ruky, aj keď som sa cítila hlúpo spočiatku, Erin a ja sme takmer kričali.
"NIE."
Spoločne s našimi spolužiakmi pri strkaní päty našej ruky do brady toho druhého alebo ťuknutí päsťou (veľmi pomaly) dole do nosa toho druhého.
"Poslednou vecou dnes bude územie obrany. Budeme sledovať Dona a Lucasa ktorý nám ukážu prvú pozíciu a obranu a potom každá dvojica si vezme podložku a my vás budeme obiehať kým budete cvičiť."
Lucas ležal tvárou dole na podložke a Don si kľakol na neho, držal ho svojou váhou. Moja srdcová frekvencia sa zrýchlila a môj dych vychádzal nepravidelne, len pri sledovaní toho všetkého.
Nechcela som byť v tejto pozícii znovu. Nemohla som to urobiť pred triedouľudí. Nemohla som to urobiť pred Lucasom. Erin otvorila moju päsť jej prstami a vzala ma za ruku.
"J, musíš to urobiť. Budeš útočník ako prvá. Bude to v pohode."
Pokrútila som hlavou. "Nechcem to robiť. Je to príliš ako-" Prehltla som.
"Čo je presne to, prečo to musíš urobiť." Predtým ako som povedala niečo iné, stisla mi ruku.
"Hej, pomôž mi to urobiť jasné? A potom uvidíme ako sa budeš cítiť."
Prikývla som. "okay"
Pomohla som Erin, ale ja som mohla len stáť a hrať obeť. Urobila som zopár pohybov-a vytlačila som ju pomerne ľahko. Ako bývalá roztlieskavačka, Erin bola silná, ale nebola Buck.
Nemala som vieru, že tento pohyb by mohol vytlačiť niekoho jeho veľkosti a sily.
Nemohla som sa pozrieť na Lucasa-nie počas tohto posledného cvičenia a nie ako sme odchádzali z dverí.
****
"Si si istá,že nechceš ísť?
Mohla by som ťa použiť aby si ma udržala od testovania tých pohybov ktoré sme sa naučili dnes ráno na Chazovi, ak má gule ukázať sa na tej party."
Pozrela som sa od románu ktorý som čítala, pretože Landon mi stále neposlal môj ekonomický projekt späť (vtipné ako som pokračovala na neho myslieťv termínoch ako Lucas a Landon), a ja som sa podivne chytila na domácu úlohu.
Moja spolubývajúca nikdy nepochopila moje nutkanie čítať keď som mala voľnýčas, najmä ak tam bola nejaká spoločenská vysokoškolská akcia ktorú som mohla navštíviť.
"Nie Erin, vážne nechcem ísť na tú vec spolku, ver tomu alebo nie. Nehovoriac o tom, že nikto nebude nadšený že ma tam vidí."
Založila ruky v bok a zamračila sa na mňa.
"Asi máš pravdu. Ale pôjdeš so mnou na tú bratskú akciu o pár týždňov jasné?"
Tie suky mi nemôžu nič povedať na to žeťa tam privediem-vrátane pravidiel sesterstva-ďalší chľast a návštevníci sú vítaní."
"Awww. Aké sladké a vôbec nie ponižujúco sentimentálne."
Zasmiala sa keď vytiahla topánky na platforme. "Viem to jasné? Aká je to banda kokotov."
Jej úsmev klesol. "Ale vážne, mohla by som ťa použiť ako nárazník medzi mnou a Chazom tú noc. Nie že tam bude, veď vieš, nevadí mi to. Ale poznám nejaké dievčatá, ktoré čakali kým sa im spracem z cesty. Budú na ňom ako kliešte na dedinskom psovi, a ja to naozaj nechcem vidieť."
Prikývla som. "Rozumiem-a ewww pri tej predstave...myslím že to je nevyhnutne vhodné. Nemôžeš jednoducho preskočiť tú bratskú párty? Mohla by si dostaťázijskú chrípku. Alebo maláriu. Dosvedčím to."
Prehodila si vlasy cez rameno, schmatla kabelku a prešla ku dverám ako modelka-bez najmenšieho zakolísania.
"Nie, je to obrovská udalosť. Okrem toho, musím tomu niekedy čeliť. Plus, ja užmám pozvánky pre nás obe. A mám pár týždňov sa na to duševne pripraviť."
Prudko otvorila dvere. "Pôjdeme naberať energiu nakupovaním, po prázdninách. Donútim toho idiota hrýzť svoju vlastnú ruku v tú noc, sakra."
Keď sa dvere za ňou zatvorili, môj telefón vypálil upozornenie o správe.
Lucas: Stále chceš vidieť to prekreslenie uhlíkom?
Ja: Áno
Lucas: Dnes večer?
Ja: Ok
Lucas: Budem vonku pred tvojim miestom v 10? Stiahni si vlasy dozadu a obleč si niečo teplé.
Ja: Neprinesieš to?
Lucas: Prinesiem ťa k tomu. Jedine ak by si nechcela.
Ja: Budem dole, ale potrebujem 15 minút.
Lucas: Budem čakať. Žiaden zhon.
Roztrhla som sa po izbe ako šialenec, vyzliekla som sa z flanelového pyžama a zobrala som si čisté nohavičky podprsenku z hromady bielizne.
Teplé oblečenie...mikina? Nie. Džínsy. Čierne teplé topánky. Mäkký zafírový sveter pri ktorom mi Erin povedala. "Robí tvoje oči takými populárnymi."
Potom som si umyla zuby, rozčesala vlasy a zaistila som ich dozadu na zátylok aj keď som nevedela prečo.
Schmatla som môj čierny bavlnený kabát na ceste von z dverí, opustila som budovu cez hlavný východ.
Nebola som na schodisku, odkedy ma tam chytil Buck, aj keď to znamenalo kroky navyše.
Lucas bol na chodníku, opretý oproti motorke, ruky skrížené na jeho hrudi.
Spolu s jeho teraz už známymi topánkami a džínsami, mal na sebe tmavo hnedú koženú bundu, ktorá robila to že jeho vlasy vyzerali čierne.
Díval sa na mňa s tými svetlými očami, jeho pohľad nezakolísal odo mňa, bez ohľadu na rušivé zvuky sobotnej noci ktorý od obyvateľov prichádzali a odchádzali.
Neskrýval neunáhlené preverovanie, že opustil moje časti roztavené a túžiace, ktorých sa chcel dotknúť ako to aj urobil v mojej izbe.
Mohla by som ťa použiť aby si ma udržala od testovania tých pohybov ktoré sme sa naučili dnes ráno na Chazovi, ak má gule ukázať sa na tej party."
Pozrela som sa od románu ktorý som čítala, pretože Landon mi stále neposlal môj ekonomický projekt späť (vtipné ako som pokračovala na neho myslieťv termínoch ako Lucas a Landon), a ja som sa podivne chytila na domácu úlohu.
Moja spolubývajúca nikdy nepochopila moje nutkanie čítať keď som mala voľnýčas, najmä ak tam bola nejaká spoločenská vysokoškolská akcia ktorú som mohla navštíviť.
"Nie Erin, vážne nechcem ísť na tú vec spolku, ver tomu alebo nie. Nehovoriac o tom, že nikto nebude nadšený že ma tam vidí."
Založila ruky v bok a zamračila sa na mňa.
"Asi máš pravdu. Ale pôjdeš so mnou na tú bratskú akciu o pár týždňov jasné?"
Tie suky mi nemôžu nič povedať na to žeťa tam privediem-vrátane pravidiel sesterstva-ďalší chľast a návštevníci sú vítaní."
"Awww. Aké sladké a vôbec nie ponižujúco sentimentálne."
Zasmiala sa keď vytiahla topánky na platforme. "Viem to jasné? Aká je to banda kokotov."
Jej úsmev klesol. "Ale vážne, mohla by som ťa použiť ako nárazník medzi mnou a Chazom tú noc. Nie že tam bude, veď vieš, nevadí mi to. Ale poznám nejaké dievčatá, ktoré čakali kým sa im spracem z cesty. Budú na ňom ako kliešte na dedinskom psovi, a ja to naozaj nechcem vidieť."
Prikývla som. "Rozumiem-a ewww pri tej predstave...myslím že to je nevyhnutne vhodné. Nemôžeš jednoducho preskočiť tú bratskú párty? Mohla by si dostaťázijskú chrípku. Alebo maláriu. Dosvedčím to."
Prehodila si vlasy cez rameno, schmatla kabelku a prešla ku dverám ako modelka-bez najmenšieho zakolísania.
"Nie, je to obrovská udalosť. Okrem toho, musím tomu niekedy čeliť. Plus, ja užmám pozvánky pre nás obe. A mám pár týždňov sa na to duševne pripraviť."
Prudko otvorila dvere. "Pôjdeme naberať energiu nakupovaním, po prázdninách. Donútim toho idiota hrýzť svoju vlastnú ruku v tú noc, sakra."
Keď sa dvere za ňou zatvorili, môj telefón vypálil upozornenie o správe.
Lucas: Stále chceš vidieť to prekreslenie uhlíkom?
Ja: Áno
Lucas: Dnes večer?
Ja: Ok
Lucas: Budem vonku pred tvojim miestom v 10? Stiahni si vlasy dozadu a obleč si niečo teplé.
Ja: Neprinesieš to?
Lucas: Prinesiem ťa k tomu. Jedine ak by si nechcela.
Ja: Budem dole, ale potrebujem 15 minút.
Lucas: Budem čakať. Žiaden zhon.
Roztrhla som sa po izbe ako šialenec, vyzliekla som sa z flanelového pyžama a zobrala som si čisté nohavičky podprsenku z hromady bielizne.
Teplé oblečenie...mikina? Nie. Džínsy. Čierne teplé topánky. Mäkký zafírový sveter pri ktorom mi Erin povedala. "Robí tvoje oči takými populárnymi."
Potom som si umyla zuby, rozčesala vlasy a zaistila som ich dozadu na zátylok aj keď som nevedela prečo.
Schmatla som môj čierny bavlnený kabát na ceste von z dverí, opustila som budovu cez hlavný východ.
Nebola som na schodisku, odkedy ma tam chytil Buck, aj keď to znamenalo kroky navyše.
Lucas bol na chodníku, opretý oproti motorke, ruky skrížené na jeho hrudi.
Spolu s jeho teraz už známymi topánkami a džínsami, mal na sebe tmavo hnedú koženú bundu, ktorá robila to že jeho vlasy vyzerali čierne.
Díval sa na mňa s tými svetlými očami, jeho pohľad nezakolísal odo mňa, bez ohľadu na rušivé zvuky sobotnej noci ktorý od obyvateľov prichádzali a odchádzali.
Neskrýval neunáhlené preverovanie, že opustil moje časti roztavené a túžiace, ktorých sa chcel dotknúť ako to aj urobil v mojej izbe.
Prehltla som knedlík v krku, pripomenula som si jeho podvod v zlyhaní pokusom uhasiť túžbušíriacu sa skrze mňa ako láva - pomaly sa pohybujúca, ťažká a horúca.
Moja obava z jeho motorky pomohla mi ochladiť sa do určitej miery. Nikdy som na nej predtým nebola, a nemohla som povedať, že by som niekedy chcela cielene zmeniť túto skutočnosť.
Keď som prišla k nemu, natiahol ku mne ochrannú helmu.
"Myslím že toto je dôvod pre tie pokyny ohľadom vlasov." Povedala som, vzala som helmu a váhavo ju skúmala.
"Môžeš si ju dať dole keď sa dostaneme na moje miesto, ak chceš. Nepočítal som s tým že si ich budeš chcieť vtlačiť pod ňu...alebo nechať ich tak a nechať si ich zamotať za jazdy."
Pokrútila som hlavou, zvedavá či som potrebovala upevniť popruhy úplne alebo ich uvoľniť.
"Nikdy pred tým si nebola na motorke?"
Kútikom oka som videla Rona a Oliviu opustiť budovu za skupinou chlapov.
Obe dievčatá sa zastavili a zadívali sa na Lucasa, a potom na mňa, keď som predstieralaže som si ich nevšimla.
"Hmmm, nie..."
"Potom dovoľ aby som ti s tým pomohol."
Potom čo som si dala svoju tašku cez hlavu a uložila ju krížom cez prsia, vzal helmu a položil ju na moju hlavu, zabezpečil popruhy pod mojou bradou.
Pripadala som si akoby som mala hlavu figuríny.
Potom čo sme obaja mali nasadenú helmu a sedeli na motorke, roztiahla som ruky okolo neho, a zopla som ruky cez jeho brucho, žasla som nad tým aké tvrdé bolo.
"Drž sa." Povedal odsúvajúc stojan dozadu. Jeho návrh nebol potrebný ako sa motor prebudil k životu-mala som smrteľné zovretie na jeho trupe, celá moja predná časť sa bezpečne tlačila na jeho chrbát, bradu som mala zastrčenú a oči pevne zovreté.
Snažila som si predstaviť si, že som bola na horskej dráhe-v úplnom bezpečí a priložená na trati namiesto rútenia sa cez ulice na slabom 500 dolárovom kove a gúm, dúfajúc že nejaký opilec na SUV nebude ísť na červenú a nezvalcuje nás.
Jazda na jeho miesto-byt so samostatne stojacou garážou-trvala menej než 10 minút.
Moje ruky boli necitlivé z kombinácie silného uchopenia sa a chladného novembrového vzduchu ktorý sa na ne rútil.
Ako som tam stále trela som ich spolu, zaparkoval motorku na spevnený úsek medzi garážou a otvoreným schodiskom predtým ako sa otočil a vzal moje ruky do jeho, a masíroval mi do nich teplo.
"Mal som ti pripomenúť aby si si vzala rukavice."
Vytiahla som ruku z jeho a ukázala k domu nie viac ako päťdesiat krokov od nás.
"Žijú tam tvoji rodičia?"
"Nie," Otočil sa išiel do dreveného schodiska a ja som ho nasledovala.
"Ja si prenajímam byt."
Odomkol dvere do obrovskej miestnosti so stenou, ale žiadne dvere, vymedzenímčo som predpokladala bola izba v pravom rohu.
Malá otvorená kuchyňa bola na ľavej, kúpeľňa medzi nimi.
Z pohovky, na mňa hľadela veľká oranžová mačka s charakteristickou apatiou mačky predtým ako skočila a prešla k dverám.
"Toto je Francis." Lucas otvoril dvere a on lenivo putoval vonku, zastavil aby pristál očistiť si labku.
Zasmiala som sa a prešla do stredu miestnosti. "Francis? Vyzerá skôr ako ...Max. Alebo možno King."
Zavrel a zamkol dvere, jeho záhadný úsmev bol na jednej strane jeho úst.
"Ver mi, je šéf aj bez chlapského mena ktoré by ho vyzdvihlo."
Stiahol si jeho bundu ako prechádzal miestnosťou ku mne a ja som na neho pozerala, začínala som si rozopínať kabát.
"Mená sú dôležité." Povedala som.
Prikývol, jeho oči klesli k mojim prstom. "Áno." Pomaly som tlačila na veľké gombíky cez otvory, akoby som nemala nič pod ním.
Posunul palce do vnútra kabátu, a ťahal ho z mojich ramien, jeho palce sa dotkli rukávov môjho svetra. "Je hebký."
"Je to kašmír." Môj hlas bol skoro bez dychu, aj keď som chcela nadviazať na svoje vyhlásenie o menách, aby som ho dotlačila povedať mi prečo ma zavádzal, nemohla som vydrať slová z môjho hrdla.
Kabát spadol cez moje končeky prstov a on sa otočil stranou, hodil ho na vrch jeho bundy.
"Mal som však skrytý motív za tým priviesť ťa sem."
Zažmurkala som. "Naozaj?"
Uškľabol sa, vzal moje ruky.
"Chcem ti niečo ukázať, ale nechcem ťa zastrašiť."
On si vydýchol.
"Toto ráno-posledná vec-územie obrany..."
Pozorne sa na mňa díval, a snažila som sa pozrieť preč, kdekoľvek len nie do jeho očí pretože moja tvár horela, bola ponížená, ale nemohla som od neho odtrhnúť oči.
"Viem, že neveríš že to bude fungovať. Chcem ti ukázať, že bude."
"Čo myslíš tým, ukázať mi?"
Jeho ruky zovreli moje. "Chcem ťa naučiť ako presne to urobiť. Tu. Nikým iným nesledovaným."
Toto bola replika na samotnú pozíciu, ale tiež myšlienka ako som sa na neho pozerala bola tak skľučujúca dnes ráno, ale on to nemohol vedieť.
"Ver mi, Jacqueline. Pôjde to. Dovolíš mi ti to ukázať?"
Prikývla som.
Viedol ma do stredu podlahovej plochy, stiahol ma na kolená vedľa neho.
"Ľahi si rovno. Na brucho."
S búšiacim srdcom som poslúchla.
"Väčšina mužov nemá tréning bojových umení vôbec, takže nebudú môcť čeliťtvojim pohybom správne. A dokonca ani tí, ktorí nebudú očakávať, čo urobíš.Spomeň si čo povedal Ralph-kľúčom je dostať sa preč."
Prikývla som, moja brada bola na podlahe a moje srdce búšilo oproti podlahe.
"Pamätáš si tie pohyby?"
Pokrútila som hlavou, zavrela oči.
"Je to v poriadku. Mohol by som povedať, že si bola vystrašená na hodine. Tvoja priateľka urobila dobrú vec, že ťa do toho nenútila. A ja ťa nechcem nútiť tiež. Ja len ti chcem pomôcť aby si sa cítila viac pod kontrolou."
Zhlboka som sa nadýchla. "Dobre."
"Ak sa ocitneš v tejto pozícii, chceš urobiť tieto pohyby automaticky, bez plytvania času alebo energie snažíš sa vzdorovať mu (po anglicky vzdorovať -buck)."
Stuhla som ako nechcene použil Buckovo meno.
"Čo?"
"To je jeho meno, Buck."
Počula som ho nadýchnuť sa cez jeho nos, ako sa pokúšal udržať kontrolu.
"Budem si to pamätať." Odmlčal sa na chvíľu.
"Prvý ťah sa zdá kontraproduktívny pretože neposkytuje žiaden vplyv. Ale to je práve tá vec - berieš jeho vplyv ďaleko. Vyber si stranu na ktorú sa chceš prevaliť, a polož ruku hore akoby si stála a siahala na strop."
Položila som ľavú ruku tak ako opísal.
"Dobre. Teraz tvoju druhou rukou vydáš vplyv, a odstrániš už jeho neistú rovnováhu. Dlaň nechaj ležať na zemi, lakeť vystrč hore. Strč sa dole a pretoč sa na stranu, odhodíš ho zo seba."
Nasledovala som jeho pokyny-ktoré bolo ľahké vykonať bez váhy na mne.
"Môžeme to skúsiť? Budem držať tvoje ramená dole a použijem moju váhu aby som ťa tam držal. Ak budeš mať nejaký problém, stačí povedať a skončím. Okay?"
Bojovala som s mojou panikou. "Okay."
Jeho miernosť keď si kľakol nado mnou, držal ma za ramená na podlahe, bola tak v rozpore s násilím Bucka, že som takmer kričala.
Ležal na mne, jeho dych pri mojom uchu.
"Ruky hore." Poslúchla som. "Dlane na podlahu, a odraz sa, silno, a pretoč sa na tvoju stranu."
Urobila som čo povedal a on spadol. "Perfektné, poďme to skúsiť znova."
Prešli sme tie pohyby znova, a znova, a znova, a zakaždým, keď bol silnejší aťažší na premiestnenie, aj napriek tomu som ho zakaždým odhodila. Kým som mylne netlačila bokmi, v snahe zdvihnúť sa.
Tvrdo vydýchol. "To nebude fungovať, Jacqueline, hoci je to prirodzená reakcia niečoho nechceného na tebe. Jediný možný spôsob vyhnať muža z tejto pozície, je prevaliť sa na stranu. Som pre teba príliš silný aby si ma pretlačila nahor. Musíš bojovať s touto náklonnosťou nad tebou."
Nakoniec, sme to skúsili, vyzeralo to viac skutočne než kedykoľvek predtým.
Strčil ma, a moja ruka vystrelila von, ale ja som len ťažko mohla dostaťmoju ruku aby som ju využila.
Nakoniec, som vymenila ruky, dlaňou na podlahe som sa odtlačila a prevalila na stranu, odhodila som ho preč.
"Do riti!" Zasmial sa, čelom ku mne ako sme ležali na podlahe. "Vymenila si na mňa strany!"
Usmiala som sa pri jeho chvále a svoj pohľad hodil k mojim perám.
"Toto je tá časť kedy by si mala vstať a bežať ako o život." Jeho hlas bol škrípľavý.
"Ale nebude ma on naháňať?" Ležali sme na našich stranách medzi kobercom, ani jeden neurobil pohyb aby si sadol.
Prikývol. "Mohol by. Ale mnoho týchto chlapov nechce náročnú korisť. Iba hŕstka pôjde po tebe ak by si utiekla a kričala."
"Aha."
Natiahol sa a vzal ma za ruku.
"Myslím, že som ti mal ukázať tvoj portrét."
"Takže to teraz nebude vyzerať ako by si ma sem priviedol pod úplne falošnou zámienkou?"
Jeho oči sa rozhoreli a môj dych sa zachytil. "Chcem aby si to videla ale pripúšťam, že to bolo až po tom prvoradom čo sme práve urobili. Cítiš sa teraz viac istá, fungovalo to?"
"Áno."
Oprel sa o lakte, zmenšil vzdialenosť medzi nami, vtlačil mi ruku do vlasov, pohyboval dlaňou po mojej tvári.
"Mal som však ešte ďalší skrytý motív pre ktorý som ťa sem priviedol."
Pomaly sa sklonil, jeho pery sa stretli s mojimi, a žeravé uhlíky sa rozhoreli odkedy on odišiel z mojej izby pred týždňom.
Otvorila som ústa a jeho jazyk sa tlačil dovnútra, pohladil môj a odišiel.
Otočil hlavu, pohol pery k mojim, sal moju spodnú peru do jeho úst, hladkal ju jeho jazykom a potom venoval pozornosť hornej.
Jeho jazyk prebehol cez citlivé miesto nad mojimi zubami a ja som zalapala po dychu.
A potom sa jeho ruky začali pohybovať.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář